Nahradia učiteľov čoskoro technológie?
Rudolf Tesár z touch4it je jeden z hlavných podporovateľov Pronea. Je ponorený do sveta technológií a zároveň nestráca nadhľad a ľudskosť. Patrí medzi ľudí s potenciálom pozitívne ovplyvniť smerovanie školstva na Slovensku. Jeho myšlienky o online vzdelávaní vás dokážu nadchnúť a povzbudiť. Prečítajte si rozhovor a nechajte sa obohatiť jeho pohľadom na svet.
ROZHOVOR S RUDOLFOM TESÁROM
Keď som Ťa prvýkrát stretla v Cirkevnej základnej škole s materskou školou Jána Krstiteľa v Partizánskom, pôsobil si na mňa ako človek, ktorý žije so životným nadhľadom. Zachytila som, že pracuješ v IT sektore, napriek tomu išla z Teba „človečina“. Vidíš svet nie len taký, aký je, ale aký môže byť. Mal si to tak vždy? Čomu sa teraz venuješ? Aká bola Tvoja cesta?
…Je to cesta plná zákrut a kotrmelcov. Nie som ITčkár, do IT som prišiel z Training&Development. Veľa rokov som tvoril a poskytoval tréningy a koučing pre diplomatov, podnikateľov, manažérov a obchodníkov z rôznych odvetví. To ma naučilo veľa o povahe nás, ľudí. Veľkou lekciou boli workshopy pre mamičky na materskej dovolenke, lekárov, umelcov, či deti. Sme rozdielni, no, ako vravel Martin Luther King, tvoríme kontinent a je veľa toho, čo nás spája.
Napĺňa ma vášňou, keď vidím talent v človeku rásť, keď sa niekto mení na človeka, akým by mohol byť. Ako si povedala, vtedy sa svet stáva takým, akým môže byť. Je to umenie vyžadujúce jemnocit, pretože ľudské bytosti sú silné, no ich duše sú krehké a zraniteľné.
Dnes, spolu so svojimi kolegami, tvoríme aplikácie, ktoré pomáhajú práve v tomto umení – rozvíjať v deťoch a dospelých vedomosti a zručnosti, ktoré môžu premeniť ich život prostredníctvom učenia na plnohodnotnejší zážitok.
POZNÁME POKLAD, KTORÝ DOMA MÁME?
Z Tvojho rozprávania mi je zrejmé, že vnímaš svet nie len cez Slovensko, ale veľa cestuješ a spájaš si trendy a súvislosti týkajúce sa online vzdelávania. S akými myšlienkami si odchádzal napr. z Číny, ktorú si navštívil?
…Čína, aj keď bola moja návšteva krátka, zmenila môj pohľad na nás a našu kultúru na dlho. Všetko tam je veľké, mestá, školy a aj krajina, všade je veľa ľudí. No v tom hluku, keď na chvíľu stíchne deň, si uvedomíš, že kultúra sa točí najmä okolo Konfucia. A to ma prekvapilo a prinútilo premýšľať nad tým, ako predstavím nás.
Mojim súkromným objavom v Číne bol Komenský. Až tam som pochopil rozsah a vplyv jeho diela na svet. V jednej zo škôl nám učitelia a manažéri prejavili veľkú úctu a obdiv po tom, čo som nás predstavil ako ľudí, ktorí prichádzajú z tej časti Európy, kde pôsobil Komenský. Boli to absolventi prestížnych západných univerzít a v ich ponímaní je Komenský Leonardo DaVinci vzdelávania. S pokorou som prijal fakt, že som ho nikdy predtým takto nevnímal. Vyrazilo mi dych, keď som sa dozvedel, že pred 400 rokmi realizoval v Holandsku multisenzorické workshopy pre mamičky a ich babätká, či to, že na pozvanie švédskeho kráľa reformoval škandinávsky vzdelávací systém do podoby, ako ho poznáme dnes!
HODNOTY SÚ TU, ABY NÁS VIEDLI A PREPÁJALI
Môžeš nám povedať viac o tom, ako vnímaš hodnoty vo vzdelávaní? Prečo by mali „stáť v našom strede“, ako to majú aj v Číne?
…Lebo hodnoty sú to, čo nás spája. Aj keď žijeme nedokonalý život a robíme chyby, hodnoty sú tu, aby nás viedli, inšpirovali a prepájali. Hodnoty tvoria optiku, cez ktorú vnímame svet. Sú kompas, kompas v nás. Nie vedomosti, ale spôsob, ako s nimi nakladáš, má dopad na svet, v ktorom žiješ. Nie tvoje zručnosti, ale to v akom duchu nimi meníš každodenný život okolo seba, je rozhodujúce. To, aký si, je tvojim vkladom, ktorý prinášaš do komunity, spoločenstva, kmeňa, ktorého si súčasťou. Preto nielen výsledky, ale aj cesta, akou ich dosahuješ, musí byť súčasťou vzdelávania. Ako si sa dopracoval k výsledku? Čo ťa viedlo? S kým si sa úlohe venoval? Čo ťa na tom bavilo? A čo nie? Čo iné by si riešil radšej? Keby si sa mal znova pustiť do tejto úlohy, čo by si robil inak? Koho by si oslovil? Ako by si sa tomu človeku poďakoval? Urobil si to už? Toto potrebujeme vo vzdelávaní viac a častejšie. Otázky. Lebo provokujú predstavivosť, prebúdzajú zvedavosť, vyvolávajú emócie a formujú hodnoty.
NAHRADÍ UČITEĽOV ONLINE VZDELÁVANIE?
Ako to teda bude, nahradia učiteľov počítače, online vzdelávanie, aplikácie a kurzy? Aký je Tvoj názor na homeschooling? Je našou budúcnosťou?
…Nenahradia. Technológia nie je konkurentom človeka. Je doplnkom našej existencie, dieťaťom našich predstáv a schopností. Formovanie ľudskej bytosti vzdelávaním vzniká z milión detailov v správaní, komunikácii a odtieňov emócií. A z toho, čo povedať nejde, čo sa dá len vycítiť. Intuícia, empatia a skúsenosť je súčasťou výbavy učiteľa. Vývoj toho všetkého trval desiatky tisíc rokov. A neprestal. Pokračuje. Technológia je v plienkach, je len batoľa, ktoré učíme chodiť. Vieme o svete veľa, no poznáme sa málo a takmer skoro nič nevieme o odpovedi na otázku prečo sme tu a čoho sme súčasťou. V tom nás čakajú veľké objavy, ktoré ovplyvnia aj to, ako vnímame a budeme vnímať technológiu.
Homeschooling je jednou z odpovedí na problémy, ktoré generuje fakt, že sme vo vzdelávaní stále uviaznutí v presvedčení, že jeho produktom má byť „vojak alebo pracovná sila“. Na svoju dobu bola industrializácia školstva revolučná myšlienka, no dnes sme už ďalej. Riešime témy ako zmysel existencie, hodnôt, kvantové polia a prelínanie kultúr, náboženstiev, vplyv sociálnych sietí. To všetko si vyžaduje cit a vzťah a hlbšie poznanie súvislostí, objavovanie a doprevádzanie, nie memorovanie vedomostí. A práve homeschooling je jedným z návratov ku celostnému rozvoju dieťaťa v rodine, spoločenstve. No ako vo všetkom, nie idea, ale jej realizácia je výzvou.
ČO NÁS NAUČILA PANDÉMIA
Čo je podľa Teba to najlepšie, čo nám priniesla pandémia a online vzdelávanie? Ako z neho môžeme vyťažiť aj v našom školstve?
…Poznanie, ako veľmi sme na vzdelávanie naviazaní, ako veľmi potrebujeme učiteľov a ako vynaliezaví vieme byť, keď sa ocitneme v núdzi. Tiež nás toto obdobie učí, ako veľmi potrebujeme zostať prepojení a ako závislí sme na vzťahoch a spoločenstve. A je to OK, pretože sme sa tak 50 000 rokov vyvíjali. A v tom tkvie naša sila a chuť žiť.
Zmysluplné využitie online nástrojov nám odhalilo nové možnosti: niektoré školy objavili príležitosti vyjsť aj v post-pandemickej dobe v ústrety deťom, ktoré nemôžu každý deň sedieť v triede, lebo sú v nemocnici, či na pracovných cestách v cudzine s rodičmi, či majú špeciálne potreby. Iné školy vďaka aplikáciám vytvorili veľa online učebného obsahu, ktorý hodlajú využívať ako doplnok riadnej výučby. Veľa učiteľov sa rekvalifikovalo na dizajnérov online učiacich zážitkov. Mnohí v sebe objavili talent vlogerov, blogerov, youtuberov, či moderátorov videokonferencií. A sme tam! Narodilo sa digitalizované školstvo a učitelia 21.storočia!
Ale mali by sme spozornieť. Návrat do škôl bude vo väčšine prípadov znamenať snahu vrátiť sa k „normálu“ spred pandémie. No také niečo už nikdy nebude možné. Prichádza nový normál. Pandémia nás naučila niečo nové o nás samých a rôznych oblastiach života. A niečoho z toho sa nebudeme chcieť, alebo môcť vzdať. Deti si zvykli, že si s učiteľom môžu dať videocall a pritom ostať doma. Učitelia ochutnali automatizované testovanie na diaľku. Systém maturity bez zbytočného stresu. A stredné a vysoké školy výber uchádzačov na základe osobnostného profilu a priebežných výsledkov štúdia žiaka. Neexistuje návrat k „normálu“.
ĽUDIA SÚ DÔVODOM
Čo Ťa presvedčilo, aby si spolupracoval na vzniku strednej školy Pronea Academy a Pronea vôbec?
… Ľudia a vízia a to, ako dobre je premyslený každý krok pri realizácii tohto zámeru. Dôvodom je Ondrej (zakladateľ Pronea) a tím, ktorým sa obklopil. Vidím rôznych ľudí, rôznu expertízu, rôzne uhly pohľadu. To dáva projektu vitalitu. Zladenie v hodnotách mu dáva silu. Tak preto som tak rád, že sa môžem stať súčasťou tohto diela a prispieť svojou trochou do mlyna.
Keby si mohol svetu odkázať jednu vetu, aká by to bola?
...Pomôžem si myšlienkou Alberta Schweitzera, aby sme sa snažili…“byť človekom pre ľudí, ktorí človeka potrebujú.“
Ďakujem Ti za rozhovor!
Petra Kaločayová
